O nás
V roku 2013, kedy počet včelstiev prekročil 50 kusov, sme sa rozhodli vytvoriť rodinnú značku včelej farmy a tak vznikla Pčola. Zhodou viacerých okolností sme sa rozhodli presťahovať sa do Martina. Príchodom do tzv. Turčianskej záhradky (ako je nazývaná Turčianska kotlina v obkolesení Malej a Veľkej Fatry) sa mi naskytla kúpa včelína po zosnulom včelárovi na podhorí Malej Fatry odkiaľ vlastne pochádza základ celej línie. Včelstvá vo včelíne v tom čase mali rôzne správanie. Čiastočne som vychádzal zo včelárskych zápisov, ktoré mi zanechal bývalý majiteľ včelstiev. Veľmi smerodajné bolo pre mňa urobiť taxonómiu jednotlivých včelstiev fyzicky a nespoliehať sa len na nájdené poznámky. V zápisoch som sa dočítal, že za celé včelárske pôsobenie nebol vykonaný žiaden nákup cudzej ani zahraničnej línie bývalým majiteľom, ale celý genofond bol postavený na darovaní včiel a včelích matiek od známych a kamarátov, ktorí včelárili v miestnom regióne. Toto bolo pre mňa smerodajné v rozhodovaní a ma to len utvrdilo v myšlienke, že včela ktorú mám pred sebou je miestna. Tým pádom najlepšie prispôsobená ekosystému a terénnym prírodným podmienkam.
Ako to celé začalo ?
Čriepky z histórie rodinného včelárenia
Vášeň pre včelárenie sa v našej rodine zrodila približne pred 50 rokmi. Práve v roku 1975 učiteľ na základnej škole v Hažíne (pri Michalovciach) založil včelársky krúžok. Sám bol včelárom a chcel vzbudiť záujem o toto remeslo aj u svojich žiakov. Jedným z prvých krúžkarov v tomto krúžku bol aj môj otec, Jaroslav Vasiľ. Nakoľko ho včelárenie zaujalo, tak mu otec (môj dedko) zakúpil prvé úle, tzv. zadováky, aj so včelami. Postupom času otec s mamou počty včelstiev rozširovali. Boli roky kedy bol počet vyšší, inokedy zas nižší, pričom vždy kolísal okolo 30 včelích rodín. Včely mali umiestnené v kočovnom voze. Za znáškou sme kočovali traktorom v sprievode dedka na Škode 100.
Mňa s bratom brával otec ku včelám odkedy som začal chodiť. Reakcie a záujem o včelárenie som mal mierne odlišné oproti tomu ako si to otec predstavoval. Situáciu skomplikoval aj fakt, že sa u mňa prejavila reakcia na včelí jed. No napriek tomu som trávil s otcom pri včelách veľa času. Do 7 – 8 rokov som samozrejme iba podával náradie, neskôr zas bolo mojou úlohou robiť zápisy, ktoré otec diktoval po prehliadke každého včelstva. Časom (a skúsenosťami) keď som aj ja dokázal urobiť základné úkony vo včelstve sme počet včelstiev postupne navyšovali. Čo sa týka alergie, čím viac času som trávil pri včelách a čím som dostal viac žihadiel počas sezóny, tým menej sa alergia prejavovala. Telo sa s tým naučilo žiť a dnes už včelárim v krátkych rukávoch J. Ako sa hovorí, klin sa klinom vybíja.
Samostatne som začal včeláriť až po skončení vysokej školy. Od otca som dostal tri zmetence na rozbeh. Včeláriť som začal na rámikovej miere E10 no s postupom času, navyšovaním počtov včelstiev či zbieraním skúseností, sme s manželkou zmenili rámikovu mieru na B10, nezateplený úľ o hrúbke steny 25 mm. Veľmi podstatným ukazovateľom bolo aj zjednotenie uniformity úľových zostáv v rámci jednej včelej farmy s rodičmi.
Keďže som vyštudovaný lesný inžinier, absolvent strednej lesníckej školy v Prešove, synom lesníka, ktorý bol od malička vedený k lesníctvu, škrela ma niekde v podvedomí myšlienka ohľadom plemenitby a chovu kranskej včely na izolovaných horských stanovištiach. Presne to zameranie mojej osobnosti, poznanie bionómie lesnej zvery, rôznych odborných vied z oblasti lesníctva a poľovníctva spojené s včelárením ma hnalo dopredu a začal som vytvárať izolované horské stanovištia v Malej a Veľkej Fatre. Samozrejme je to finančne a náročné nielen z ohľadom na výborné terénne auto či klietky na ochranu včelstiev proti medveďovi ale aj preskúmanie veľkej rozlohy lesných porastov v národných parkoch a správne rozloženie stanovíšť pre včelstvá. Za všetkým však bola od začiatku myšlienka a chuť zošľachtiť miestnu kranskú včelu fatranskej čistoty od prapočiatku, ktorá je prispôsobená skorým či neskorým a nielen medovicovým znáškam v oblasti Turca odkiaľ pochádza. S tým úzko súvisí aj jej výborné zimovanie a jarný rozvoj či početnosť včelstva v každej etape včelárskeho roka.
Ďalšie nové stanovištia som zakladal s veľkým zreteľom na plemenitbu, ktorej som sa rozhodol venovať a ju formovať u miestnej včely. Už v samotných začiatkoch som jej dal pracovný názov Carnica Fatra. Možno sa pýtate prečo? Carnica Fatra.
Mnohí z včelárskej obce mi hovorili, že by ju nazvali podľa seba. Ja som však nezdieľal takýto názor, lebo včela ktorej sa venujem a nielen že formujem jej genotyp a fenotyp (t.j. genetické vlastnosti a vonkajšie správanie jedinca). Samozrejme ona formuje mňa recipročne ako včelára, ktorý si musí všímať a riešiť veci písané tzv. pomedzi riadky neustálym pozorovaním včelstiev.