CARNICA FATRA
Šľachtiteľský chov slovenskej kranskej včely

Opis línie

Orientačný a taxonometrický prehľad:
Druh – včela medonosná
Poddruh (plemeno, rasa) – kranská
Ekotyp – Karpatský
Názov línie: Carnica Fatra – kranská včela z pohoria Veľkej Fatry

Druh chovu : Šľachtiteľský chov

Carnica Fatra je kranská včela, ktorú zošľachťujeme podľa našich požiadaviek na sprievodné vlastnosti a znáškové pomery v oblasti kde včelárime. Je pomenovaná pod názvom, ktorý charakterizuje a je odvodený z územia odkiaľ pochádza a v ktorom prebieha šľachtiteľský proces. Patrí ku kranskému plemenu včely medonosnej (Apis mellifera carnica), kartpatského ekotypu.

História

Počiatok výberu a zošľachťovania tejto včely pod pracovným názvom ,,Carnica Fatra“ sa začal v roku 2016, za pomoci a odborného dohľadu Ing. Jána Kopernického, CSc. Prísnou selekciou a užším výberom pomocou technickej inseminácie, tiež riadenou plemenitbou na izolovaných oplodňovacích staniciach boli v minulosti nepretržite vyberané kmeňové včelstvá s vysokou hodnotou a sprievodnými vlastnosťami podľa vopred zadaného šľachtiteľského kľúča. Tieto včelstvá a plemenné matky tvoria východziu základňu pre líniu včiel na Slovensku, ktorá bola niekoľko rokov v schvaľovacom procese.

Program prísnej selekcie je prevádzaný neustále podľa platných selekčných a plemenárskych kritérií. Kontrola čistokrvnosti a šľachtenie prebieha za pomoci nielen technickej inseminácie ale aj prirodzeným párením na izolovaných oplodňovacích staniciach prevádzaný vlastníkom chovu.

Dňa 28.1.2025 zasadla Plemenárska komisia SR a uznala náš chov ako Šľachtiteľský, čím oficiálne schválila líniu Carnica Fatra.

Vlastnosti

Je to kranská včela, ktorá dobre zvláda zimné obdobie. Veľmi dobre zimuje a pokojne zvláda aj dlhé zimné obdobie – má málo zimných mŕtvoliek. V jarnom období ma veľmi rýchly jarný rozvoj, zvyčajne 15.1. včelie matky plodujú.

Napredovanie a intenzita rozvoja je rovnocenná s ostatnými líniami včiel kranskej rasy.
Včelstvá sú aj napriek priemerným rozlohám plodu početné. Veľmi dobre dokážu využívať jarné aj letné nektárové znášky, no najmä medovicové skoré aj neskoré medovicové znášky. Včelstvá majú nadpriemerne vyvinutý čuch a výborne využívajú každú drobnú znášku. Pochádza z prostredia častého výskytu medovicových znášok, hlavne z ihličnatých porastov (jedľa a smrek). Početnosť si dokáže udržať aj pri nepriaznivých znáškových rokoch. Vo včelstvách sa matky dožívajú produkčného veku aj 4 produkčných rokov, pričom v mednej produkcii vôbec nezaostávajú za včelstvami s mladšími matkami.

Je málo rojivá. V miernosti a sedení na plástoch dosahuje v priemere známku 3 zo stupnice (4–1).
Veľmi dobre stavia nové dielo (aj na plastových rámikoch). Má veľmi dobré vyvinutý čistiaci pud, hodinový priemer pri hygienickom teste sa pohybuje od 16 do 20 hodín. Včelstvá sú neustále selektované na vysoký čistiaci pud (skoré odstránenie mŕtveho a chorého plodu), miernosť a sedenie na plástoch.

Chov a zošľachťovanie Carnica Fatra

Chov včelích matiek prebieha v horskom prostredí Národného parku Veľká Fatra, kde včelstvá zimujú v pomerne tvrdých klimatických podmienkach. Takéto stanovištia a ich samotná mikroklíma sami o sebe v priebehu každej zimy a jarných mesiacov preveria vhodnosť rozchovaného materiálu pre výber najvitálnejších včelstiev.

Horské stanovištia sú rozmiestnené od 450 po 985 m.n.m. počnúc lesom zmiešaným (bukový lesný vegetačný stupeň) až po hornú hranicu smrečín (smrekový lesný vegetačný stupeň)..

Výber a selekcia sa prevádza dlhodobo z celkového počtu 200 ks včelstiev. Z toho je 100% matiek párených na izolovaných oplodňovacích stanovištiach alebo technicky inseminovaných.

Šľachtenie na hore menované vlastnosti je vykonávané v spolupráci s Výskumným ústavom včelárstva v Liptovskom Hrádku a Združením chovateľov včelích matiek kraňskej slovenskej včely.

Včelie matky rozchovávame na oplodňovacích stanovištiach, ktoré sú izolované hlboko v doline. Taktiež máme zriadenú Izolovanú oplodňovaciu stanicu Drobkov, ktorá slúži na riadenú plemenitbu pre interné potreby chovu.

Zabezpečením izolovaných stanovíšť predchádzame nežiadúcemu oplodneniu cudzími trúdmi. Táto priestorová izolácia plemenných včelstiev a ich trúdov je veľmi dôležitá pre šľachtiteľský cieľ a vlastnosti matiek, ktoré produkujeme. Keďže sa nám darí úspešne eliminovať množstvo cudzích trúdov, majú naše matky vyrovnané a vyvážené vlastnosti.

Matky rozchovaváme v 4-rámikových oplodniačikoch na rámikovej miere MINI- Plus a 5-rámikových plemenáčoch rámikovej miery B, kde majú dostatok priestoru pre dobré rozkladenie.

Chovateľský cieľ

Našim chovateľským a šľachtiteľským cieľom je chov včelích matiek s výborným čistiacim pudom, ktoré majú prudký jarný rozvoj, vedia maximálne využiť jarné a tiež neskoré znášky, sú mierne a majú malý sklon k rojeniu.

Počas prehliadok podrobne zaznamenávame vlastnosti včelstiev a do chovu vyberáme len včelstvá, ktoré k dátumu 15. marca obsadajú minimálne 7 rámikov rámikovej miery B10 a zároveň vyhodnocujeme intenzitu jarného rastu včelstiev + silu počas produkčnej sezóny.

Včelstvá, ktoré nedokážu splniť tento základný bod metodiky vyradzujeme z chovu. Každé chovné včelstvo je zároveň podrobené hodnoteniu zdravotných vlastností: Hygienický test HT, varroa test, nozéma.

Hygienický test: vyhodnocujeme v 12-hodinovom intervale. Včelstvá, ktoré neodstránia 90% usmrteného plodu do 12 hodín, vyradzujeme z chovu.

Varroa test: test populačnej dynamiky nárastavosti početnosti klieštika. Test vykonávame pomocou CO₂.

Nozematóza : protokol vyšetrenia zimných mŕtvoliek včiel vyšetrených Výskumným ústavom včelárskym Liptovský Hrádok + vlastné vyšetrenie pod mikroskopom pri 400-násobnom zväčšení.

V metodike výberu sledujeme aj ostatné sprievodné vlastnosti včelstiev, ako je pichavosť včiel, rozbiehavosť (sedenie včiel na plástoch pri prehliadke) a sklon včelstva k rojivosti.

Včelárime na rámikovej miere B10. Úle používame nezateplené s hrúbkou steny 25 mm a celozasieťovaným dnom + dlhodobo testujeme polyuretánové úle od firmy Apisbox.

Následným súhrným vyhodnotením všetkých posudzovaných vlastností podľa zvolenej metodiky selektujeme včelstvá do plemenného chovu.

Táto umelá selekcia je zameraná na dosiahnutie chovateľského cieľa. Nezávisle na nej prebieha prírodná selekcia voľného párenia včelích matiek.

Pomocou inseminačnej metódy oplodňovania včelích matiek vykonávame líniovú a zošľachťovaciu plemenitbu.